URŠUĽA

Na vývoji filmu spoločnosť PubRes spolupracuje s úspešnou autorkou Evou Borušovičovou, ktorá je scenáristkou i režisérkou filmu Uršuľa. Spoločnosť PubRes vyvíja projekt tiež v spolupráci s českým producentom Ondřejom Trojanom. Scenár filmu vzniká adaptáciou literárnych diel slovenského spisovateľa Rudolfa Slobodu (*1938 – † 1995) Uršuľa (r. v. 1987) a Rubato (r. v. 1990) pod licenciou jeho dedičov zastúpených LITA.

… má to, čo skutočný filmový príbeh potrebuje, aby udržal divákov do poslednej minúty sedieť a dívať sa. Má silný konflikt. Taký silný, aká silná je Uršuľa. Pretože pomenúva pocity a myšlienky, ktoré poznáme, ale s pomenúvaním máme problém. Preto, že Uršuľa je žena, ktorá síce skúma a hľadá, mýli sa a blúdi, ale v konečnom dôsledku verí sebe, verí tej druhej Uršuli, skrytej niekde vo vnútri. V tomto príbehu je krv aj sex, facky aj litre alkoholu. Ale je tam aj neha, vľúdnosť a hľadanie toho čistého a božieho, čo nás drží nažive, keď vlci výčitiek a beznádeje cvakajú zubami pri našich členkoch. V tomto príbehu je veľa lásky a to vo všetkých jej podivných podobách. Bez lásky žiaden príbeh nemôže byť.
— scenáristka a režisérka filmu Eva Borušovičová o projekte
 
Dvor

Žáner: dráma / dlhometrážny hraný film

Literárna predloha: Rudolf Sloboda
[Uršuľa (1987) a Rubato (1990) - (c) dedičia, licencované LITA]

Scenár: Eva Borušovičová
Réžia: Eva Borušovičová
Dramaturg: Ondrej Šulaj
Spolupráca na vývoji: Ondřej Trojan
Vývoj a produkcia: PubRes


„Uršuľa sa začala báť, či sa nezbláznila. Počula o prípadoch, keď niekto tesne pred zošalením všetko cíti, dokonca si aj po vyliečení na to pamätá – no nemôže tým mechanizmom nijako pohnúť.

Keby nebola Uršuľa Slovenka, možno by naozaj zošalela. Hoci... Chápte to ako žart, ani rozprávač niekedy nevie, prečo drieme. Aj Homér si pri písaní údajne zdriemol. K tej Slovenke: siahla do chladničky a napila sa borovičky.“

(Rudolf Sloboda: Uršuľa, 1987)


Vývoj filmu podporil Audiovizuálny fond.