História

Stály rozhodcovský súd CIPAC pôsobí od roku 2008 a vznikol pre potreby kreatívneho priemyslu ako platforma pre alternatívne riešenie všeobecných obchodných sporov a špecificky tiež sporov z práv duševného vlastníctva.

Zriadenie tohto stáleho rozhodcovského súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 17. februára 2009 (OV č. 32A, s. 126 – 135) a 29. decembra 2010 bola zverejnená zmena údajov (OV č. 249C, s. 5 – 7).

Pod vplyvom zmeny legislatívneho prostredia došlo v roku 2015 aj k štrukturálnej zmene v rámci CIPAC. Zriaďovateľom Stáleho rozhodcovského súdu CIPAC sa od 31. marca 2015 stalo Alternative Dispute Resolution & Self-Regulation Platform (ADReS Platform), IČO: 45746036, so sídlom Grösslingová 63, 811 09 Bratislava, Slovenská republika.

Stály rozhodcovský súd CIPAC, zriadený združením ADReS Platform, je v súlade s § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní nástupcom stáleho rozhodcovského súdu dovtedy zriadeného pod rovnakým názvom pri spoločnosti PubRes, s. r. o.

Poslanie

Stály rozhodcovský súd CIPAC rozhoduje nezávislo a zákonne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom svojich rozhodcov spory vzniknuté z tuzemských alebo z medzinárodných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní (pokonávku) vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

Stály rozhodcovský súd CIPAC nie je spotrebiteľským rozhodcovským súdom. V rozhodcovskom konaní pred CIPAC preto nemožno rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Pôsobnosť

V prvej komore CIPAC (komore kreatívneho priemyslu) sa rozhodujú spory najmä v oblasti

  • autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, vrátane práv k softvéru, počítačovým alebo konzolovým hrám a databázam,
  • kolektívnej správy práv nositeľov autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom,
  • priemyselných práv s výnimkou práv k obchodnému menu, obchodnému tajomstvu, know-how a ochrany dobrej povesti (goodwill),
  • ochrany osobnosti,
  • reklamy,
  • audiovízie a kinematografie vrátane právnych vzťahov vyplývajúcich z koprodukčných zmlúv a zmlúv o distribúcii,
  • televízneho vysielania a rozhlasového vysielania,
  • vydávania publikácií a záznamov zvuku vrátane právnych vzťahov vyplývajúcich z výroby a distribúcie,
  • tlače a poskytovania mediálnych on-line služieb,
  • služieb elektronických komunikácií.

V druhej komore CIPAC (obchodnej komore) sa rozhoduje o

  • sporoch z dodávateľsko-odberateľských vzťahov v iných oblastiach priemyslu a obchodu než v kreatívnom priemysle,
  • sporoch v oblasti ochrany obchodného mena, obchodného tajomstva, know-how a dobrej povesti (goodwill) vrátane nárokov z nekalosúťažného konania,
  • sporoch z medzinárodného obchodu, ak ide o obchodnoprávne vzťahy medzi podnikateľmi,
  • sporoch zo zmlúv podľa Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán,
  • iných sporoch, ak ide o právne vzťahy medzi podnikateľmi a nerozhoduje sa v prvej komore,

V tretej komore CIPAC (civilnej komore) sa rozhoduje o iných sporoch z tuzemských alebo medzinárodných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, napríklad

  • zo zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, ak aspoň jednou zmluvnou stranou je nepodnikateľ,
  • z právnych vzťahov s cudzím prvkom, ak aspoň jedným účastníkom vzťahu je nepodnikateľ,
  • z mimozmluvnej zodpovednosti za škodu, ktorá nevznikla medzi podnikateľmi.